Lovci Duchov 7.časť
12. listopadu 2011 v 19:17 | Mima
|
Lovci Duchov
,,Ahojte zmeškala som niečo." spýtala som jak na nejakom súde alebo čo no ale radšej.
,,Nie moja akurát sme išli lúčiť takže neboj nič si nezmeškala zlatko." no to som od svojho oca nečakala a to bol môj malý brat ešte doma. Bohvie či stým nemá niečo spojené to čo sa stalo v tom aute ale to sú zas len moje predstavy čo sa naozaj odohráva v hlave môjho otca to neviem ani ja sama a myslím , že ani on to občas nevie.
,,Aha no tak to som rada ale naozaj rada." nevedela ma nič iné tak som trepla takú kravinu.
,,Tak sa drž krpec a čo najskôr sa nám vráť ale hlavne si to poriadne uži" no dúfam, že to stačí. Aby sa nepovedalo tak som ho aj objala aj mi to bolo celkom príjemné. No zbohom to robí asi to, že som začala chodiť s Deanom. No idem sa ja okúpať myslím, že by sa mi jedna taká sprcha hodila. Keď som sa okúpala tak som si ľahla do svojej postele. Po chvíli nudenia som zobrala do ruky telefón a od nudy som zavolala Deanovi.
,,Áno?" dúfam, že som ho nevzbudila.
,,Ahoj Dean to som ja. Dúfam, že som ťa nezobudila alebo pri niečom dôležitom nevyrušila." Dúfala som, že aj sám mi povie čo včera pred osmou robil u nás.
,,Nie pohode. Akurát som zaspával ale je ok. " no tak nič
,,A čo si vlastne chcela. "
,,No len som sa trochu nudila a tak mi napadlo , že ti zavolám keďže nemám komu volať keď všetci moji kamaráti sú mimo štátov. Ale ak chceš spať tak zavolám zajtra ."
,,Aha , však jasné na teba si nájdem čas láska." ľúbim ho .
,, To som rada , že si nájdeš na mňa čas." jaj tak rada by som mu povedala že ho ľúbim ale to nejde lebo sa bojím čo by na to povedal on. Hneď keď som si predstavila v hlave tie slová tak moje oči upriamili pozornosť na moju skriňu. Zdalo sa mi , že som tam videla nejaké svetlo ale pritom tam bolo zhasnuté. Ale po minúte dívania sa na to svetlo sa mi prestalo zdať ako svetlo ale ako nejaké oči. Ale oči obyčajného človeka to neboli pretože nemohli byť také žlté a nemohli tak žiariť. Ale skrývala sa v nich zlo a nenávisť. Niečo ma k nim silno ťahalo. Tak som požila telefón na posteľ. Pomaly som sa približovala k skrinke a úplne som zabudla, že som na telefóne mala Deana. Keď som bola pri svojej skrini tak som dostala strach a bála som sa ju otvoriť no nakoniec som ju otvorila. Bola tam postava chlapa so žltými očami strašne som sa zľakla hlavne preto lebo ten chlap bol odporný a škaredý. Hneď som od nej odstúpila a tá strašidelná postava sa začala ku mne približovať. V okamžiku ako bol tesne pred mnou tak som začala ziapať s plných pľúc. Môj krik bol až taký silný, že ho počul aj Dean, ktorý čakal na telefóne.
,,Rocky stalo sa niečo, prečo tak?" no bohužiaľ odpovede sa nedočkal. To strašidlo zmizlo až vtedy keď môj otec vošiel do mojej izby aby zistil prečo tak ziapem po celom dome a okolí tak ešte zbadal toho ducha alebo démona alebo čo to vlastne bolo , netváril sa prekvapene. Nevedela som čo si mám myslieť, nevedela som či mi preskočilo alebo , či patrím na psychiatriu ale jedno som vedela alebo aspoň tušila, že to čo som dnes videla u seba doma sa ešte vráti a veľmi skoro. Oco sa ma pýtal čo sa vlastne stalo a, čo som videla. Keď som mu to všetko povedala tak sa na mňa usmial a povedal, že to bol len nejaký výmysel a , že som sa niečoho zľakla a potom som si to strašidlo vymyslela ako dôvod svojho strach no ale ja som mu neverila a vedela som no aspoň som dúfala , že aj on tomu nechce veriť ani on sám. Ale chcel ma o tom presvedčiť hlavne asi preto aby ma uchránil. No aj tak som sa furt bála a furt sa ešte bojím. Po chvíle do mojej izby vošiel Dean bol celý spotený a zadychčaný.
,,Rocky stalo sa ti niečo? Lebo keď sme spolu telefonovali tak si mi neodpovedala a potom v telefóne počul ako si kričala. A prečo si vlastne kričala." bože on je taký sladký a starostlivý.
,,Nie nič sa mi nestalo. No keby som ti to povedala tak by si ma považoval asi za nejakého blázna. Ale keď to chceš vedieť tak ti to poviem. Keď sme spolu volali tak som sa pozrela na skriňu a zbadala som ako v nej svietia oči. Najprv som si myslela, že som zabudla zhasnúť. Tak som sa išla pozrieť a pri najhoršom hasnúť svetlo. Keď som otvorila skriňu tak tam stal nejaký chlap alebo čo to vlastne bolo. Ale hovorím , že bol odporný a škaredý a hrôzostrašný." tak a teraz si bude myslieť, že mi preskočilo a načisto šiblo. Alebo mi povie ďalšie zaujímavú historku čo to vlastne bolo.
,,Som rád, že sa ti nič nestalo. Určite to bol len nejaký výmysel alebo iba nejaký prievan alebo praskla žiarovka, ktorá akurát dosvietila." no ešte lepšie argumenty ako môj otec.
,,Ale to nebolo nič s toho čo ste mi tu povedali prečo bože klamete ja viem čo som videla." keď som to dopovedala tak sa na seba pozreli.
,,Si vystrašená ani sama nevieš čo si videla možno mohlo to byť hoci čo." ja viem čo som videla a nič na svete môj názor nezmení.
,,No dobre tak aby si sa nebála a nebola tu sama tak cez noc tak tu s tebou zostane Dean." čóóó..... ja neverím svojim ušiam a hlavne neverím, že to vyšlo s úst môjho otca to , že môj brat odišiel má až takú moc tak teda neverím.
,,To fakt ocko ja ťa mám tak strašne rada moc, moc ťa ľúbim." no možno iba pre tento raz.
,,Ja viem." to som rada, že sme sa pochopili.
,,A kde bude vlastne Dean spať lebo ja mám len jednu posteľ. A nič na spanie v izbe nemám. A posteľ môjho brata je pre Deana malá a je aj ďalej od mojej izby." no dúfam, že sa zvolí poslednú alternatívu.
,,No tak mne je jedno. Ja sa vyspím hoci kde." vážne hocikde.
,,No ja mám jeden nápad kde by Dean mohol spať ale neviem či sa ti bude ľúbiť ocko." som zvedavá čo mi na to povie.
,, No keď sa inak nedá tak dobre." ja zomriem som zvedavá koľko krát nás príde za noc skontrolovať.
,,Ok. No idem si dať sprchu a hneď na späť." ha ha, ha no som zvedavá ako prebehne dnešný večer.
,, Dobre Dean. Ja si idem dolu zobrať vodu na pitie chceš aj ty? A kúpeľňa je tu v pravo. A ak chceš tu máš nejaké tričko a gate?"
,,Jasné dám si niečo na pitie diki. No zišlo by sa hehe."Pomaly som sa približovala k skrini aby som mu tie gate s nej vybrala. Keď som ich mala v rukách tak som mu to podala.
,,Diki ,no idem ja do tej sprchy." Keď to dopovedal tak aj do tej sprchy odišiel. Ja som si zatiaľ išla dole zobrať vodu a aj vodu pre Deana. Keď som išla dole tak som sa zľakla ale našťastie som nezačala kričať. Jediné čo ma vydesilo bola ta tma. Musela som zapáliť všade kde som vkročila. Keď som si zobrala vodu pre sebe a Deana tak som pozhasínala. Pomaly som išla do svoje izby, v ktorej už čakal Dean. V tej chvíli sa mi zovrel celý žalúdok.
